Bola som na cone! Na prvom! V Trenčíne! A všetko som to prežila a užila si!
Po nekonečnom trmácaní sa pánu bohu za chrbtom, som ako posledná dorazila na miesto stretnutia. Vyliezla som na neznámej autobusovej stanici s mojím úžasným a skvelým oranžovým širákom na hlave a prvé čo som spravila bolo, že som jednej pani musela oznámiť, že neviem odkiaľ idú diaľkové autobusy. To už som sa ale zúrivo rozhliadala, že kde to tie baby sú. A vida, môj čarovný klobúk zafungoval a už aj mi kývala a mávala skupinka postávajúca opodiaľ.
Zoznámila som sa s Lonnie, Elisou, Mobanikou a Princess a po niekoľko minútovom postávaní (vraj sme čakali na Arwen, ktorá sa uliala) sme sa pobrali do mesta na fontány.
Už cestou tam stihla Mobanika spáchať prvú promofotku (v podchode!) a pri obdivovaní nádher vodníkovej studne (detská lopatka, loptičky, fľaše a hlavy) sme si spomenuli na päťdesiathalierniky (a Mobanika na dvojcent), čo sa nám len tak povaľovali v peňaženkách a bolo im horko.
Ďalšia fontána nám priniesla klimatické zmeny... na mňa zapršalo, potom Lonnie skonštatovala, že sneží a všetky sme sa zhodli, že je horko. Ani sa nám nedivím, že sme zasadli na terasu jedného baru a špekulovali nad tým, čo si to dáme. Baby si úspešne vybrali a ja som povedala názov drinku, ktorý mi ako prvý prišiel do rany.
Mobanika mala pre nás prekvapenie od Elendilky... a nevydala ho len tak. Namáhali sme mozgové závity až nakoniec sa nejako podarilo Mobaniku presvedčiť, aby onen inkriminovaný predmet vydala. Srdcervúci list od Elendilky som sa nakoniec podujala prečítať nahlas. A pretože Trenčín rules, hneď sme aj spáchali odvetu, ktorú Elendilke predám o týždeň na FF.
Keď sme ako prvé potteráčky v Trenčíne boli svedkami potýčky auta a lampy, márne sme sa snažili zahliadnuť nevestu a nevliezť svadobčanom do záberu ani pod kolesá, padlo rozhodnutie pobrať sa ďalej. Obed momentálne neuspel. Ale uspeli schody do neba, teda ehm schody s úžasnými nápismi (kto to chcel biť milovaný?) a my sme na vlastné oči uzreli metlobalové ihrisko. A fotilo sa.
V parku (išli sme hrať UNO) Mobanika zmerčila detské ihrisko („Tam je hojdačka! Je tam celé ihrisko!“). Hojdalo sa a fotilo a tuším že aj nahrávalo. Neskôr Mobanika musela znovu prevetrať svoje vysvetľovacie schopnosti a oboznámiť nás s UNOm. Hrali sme na lavičkách pri altánku, ktorý vyzeral ako v Gilmorkách. Lonnie vyhrávala a potom radila Elise. (Elisa: čo sa teraz stalo?)
Nakoniec sme sa aj tak vrátili do centra na neskorý obed. Pizzerka vyzerala fajne (kto by si nedal pizzu pod koloseom) a Lonnie nám predviedla ako vyzerá taká správna potter pizza. Riešila sa aj otázka reportu. A keďže Princess bola v tej dobe neprítomná, jednohlasne sme sa zhodli, že to necháme na ňu. Nakoniec prešiel návrh na interaktívny report z pohľadu nás všetkých (prelínanie dejov, ako to nazvala Elisa).
Po konštatácii, že sme doma zabudli vankúše a kvôli blížiacej sa hodine odchodu môjho vlaku, sme sa vybrali znovu cez park na autobusovú stanicu a Elisa mi našla autobus. Vďačím jej za hodinu môjho času.
Čakali sme a hláškovali... jediné hlášky, čo si pamätám, tie ostatné mi asi vypadli cestou v buse. A potom mi prišiel žltý busík, Mobanika ma odfotila ako odchádzam, zakývali sme si a baby sa rozplynuli v diaľke.
Lonnie: Keď zaspím, nebuďte ma.
Mobanika: Zobudí ťa niekto iný, že to je jeho flek.
Princess: To je hláška, to si zapíš!
Nightka: A je po cone... či po stretku, či čo to bolo.
Lonnie Aha... a ja že o akom koni hovoríš.
Elisa: (pri hre kontaktu) To je ako Hviezdna brána, kontakt zvonka.
Lonnie: Ja skočím, vy zatiaľ zbehnete dole a chytíte ma. Alebo radšej nie, ako ťa poznám, ty by si sa uhla.
Elisa: Nie, ja by som povedala, že nemáš padať vedľa.
Fotky na stránke HPInfoWebu: tu
Mobanikin report s Lonnienimi komentarmi: tu