Miestnosť tisícich fontán žiarila zelenými odleskami pokoja a mieru, ktoré boli pre ňu také príznačné. Cudzincovi by toto miesto pripadalo stoické a nehybné ako miesto odpočinku mnohých duší, ale pre Jediov bola iná. Plná tichého šepotu tisícich kvapiek vody náhliacej sa po kamenných zrázoch, dolu čerstvými listami, v nekončiacom kolobehu dopadajúca a ovplyvňujúca myseľ. Z každého rohu a zákutia sálala vlna životnej Sily ako teplo vydávané ohrievačom.
Bolo to miesto, kde všetci nachádzali to čo hľadali, mnohokrát ani nevediac o tom, čo všetko im ešte ponúka. Ani najväčší majstri rádu neboli schopní odhaliť všetky jej tajomstvá. Bola rozmanitá ako tisícky svetov v celej galaxii a predsa len v svojej najhlbšej podstate bola stále tým istým, energiou a Silou nabitým miestom, kde mnohí rytieri Jedi, ich učni, najmladší žiaci rádu ako aj členovia Rady hľadali rovnováhu pre mysle rozbúrené udalosťami v meniacej sa atmosfére rozsiahlej galaxie.
Aj majster Yoda v nej mal svoje obľúbené miestečko. Bolo dobre skryté pred zvedavými očami študentov za obrovským stromom povaleným na zemi. Tam bola malá skalná prepadlina s plošinkou, po ktorej zurčala v tenkých pramienkoch voda prichádzajúca z neďalekého zrázu. Najzvláštnejšie totiž na Miestnosti tisícich fontán bolo, že aj keď bola ukrytá v hĺbke Chrámu, bola skôr ako jeden veľký les pod holým nebom na nedotknutej planéte. Kto ju vybudoval a prečo, to už rád zabudol, bola tu dávno pred tým, než siahala pamäť jeho najstarších členov.
Tak ako každý deň sem Yoda chodil pred úsvitom. Všetci to o ňom vedeli a mnohí nasledovali jeho príklad. Svetlá vtedy ešte neboli celkom rozsvietené a miestnosť bola prikrytá strieborným leskom tak ako bývali lesy za mesačného svitu ešte pred príchodom prvých civilizácií.
Yoda väčšinou meditoval nad všeobecnými vecami, ktoré trápili Radu Jediov, ale dnešok bol iný. Zhromaždil okolo seba ohromné množstvo Sily, ktoré dokonale prekvapilo každého kto bol v tom čase prítomný. Sila sa vírila a zhusťovala, penila takmer ako voda krútiaca sa v päte vodopádu. Yoda sledoval svojou mysľou prostredníctvom Sily úspech, alebo možno neúspech misie, od ktorej mohol záležať ďalší osud galaxie.
Naboo. Čo ju robilo špeciálnou? Prečo práve tam? Nevedel. Odpoveď bola zastretá rúškom temnoty, ktorú už dlhšie dobu cítila celá Rada.
A z nej zrazu znovu, ako prízrak, vystúpila jej konkrétna podoba. Akoby očami majstra Qui-Gon Jinna videl tvár sithského lorda, jeho červený svetelný meč s dvojitou čepeľou. Sám cítil to enormné množstvo temnoty, ktoré okolo neho pulzovalo, hoci to bolo mnoho svetelných rokov ďaleko.
Pozorne sledoval ten súboj. Cítil každú maličkosť v pohybe Sily, predvídal každý jeden pohyb nepriateľa, aj každý pohyb Obi-Wana a jeho majstra. A každým momentom ho prekvapovalo množstvo Sily, ktoré z mladého padawana prúdilo. Qui-Gon bol nepochybne veľmi schopný učiteľ, jeden z najmocnejších Jediov mimo Rady, ale sila jeho padawana ho už predčila. Nebolo to neobvyklé a Yoda to už za tie storočia videl mnohokrát, ale toto bolo iné. Možno jeho náhľad na vec niečo ovplyvnilo. Áno ovplyvnilo, to bolo ono. Cítil to v kostiach, v Sile, hovorila mu to budúcnosť. Obi-Wan mal pred sebou zvláštnu úlohu.
Nie, nie on nebol ten Vyvolený, čo mal navrátiť rovnováhu Sile, aj keď Rada istú dobu zvažovala túto možnosť. Bolo to však len krátke obdobie po tom, čo Obi-Wana priviedli do Chrámu na výcvik, krátko po tom, čo sa Yodovi zjavili prvé vízie.
Bolo to zvláštne. Malý Obi-Wan mal vtedy niečo vyše roka a do Chrámu ho priviedla Zingwar Noolo. Vlastne ho našiel jej padawan Kit Fisto, ale to nebolo podstatné. Každé dieťa, ktoré vstupovalo do Chrámu, muselo prejsť prehliadkou Rady. Yoda bol u toho. Cítil mocnú stopu Sily, ktorá sa okolo batoľaťa hmýrila. Bola čistá ako v tej dobe, keď si Jediovia prvýkrát uvedomili jej prítomnosť, jej existenciu, pred mnohými a mnohými rokmi, na úsvite nového rádu.
Krátko na to prišli prvé vízie. Yoda videl Obi-Wana ako mladíka, asi trinásťročného, ktorého objíma plačúca Mon Calmarianka. Aj ona si bola vedomá Sily okolo seba. Bolo to v Chráme, o tom nebolo pochýb. Obi-Wana poznal ľahko, podľa špecifickej stopy Sily, ktorá okolo neho prúdila rovnakým spôsobom ako okolo malého dieťaťa, ktoré po prvý krát videl pred pár týždňami.
A prišli ďalšie. Záblesky bez ladu a skladu, náhodné udalosti. Videl aj Qui-Gona. A len čo do Chrámu priviedli asi jednoročnú Mon Calmarianku Bant Eerin, bolo mu jasné, že je to budúcnosť. Vďaka tomu dokázal správne zakročiť a dohodiť Obi-Wana za padawana Qui-Gonovi, ktorí o tom nechcel ani len počuť. Muselo to vyzerať ako náhoda, lebo Rada sa o svoje tajomstvá len tak nedelí.
Ale nič z toho, čo videl, nepripravilo Yodu na šok, ktorý prostredníctvom Sily vnímal aj na tú veľkú diaľku. Ten šok, strašný smútok a zlosť, ktorá sa ihneď rozplynula v Sile a zmenila sa na životodarnú energiu víťazstva. V momente, keď červená čepeľ koncentrovaného svetla, ostrejšia než akýkoľvek iný nástroj, prešla hruďou váženého Jediho, v Sile sa zjavilo niečo ako obrovská trhlina, ktorá sa otvárala do široka, do ďaleka takým spôsobom, že to musel pocítiť každý Jedi.
Sila sa v miestnosti a okolo Obi-Wana nahromadila obrovskou rýchlosťou. A Yoda ju cítil akoby tam bol. Temný lord padol. A s ním odišiel aj pán žijúcej Sily, Qui-Gon Jinn.
Ale jeho odchod nebol taký ako pri iných Jedioch. Vtedy mal Yoda pocit, že niečo obrovské pohaslo a zmizlo, akoby niekto vypol kúrenie a teplota razom klesla z príjemnej na mrazivú. Nie aj svoj odchod k Sile si Qui-Gon musel urobiť po svojom. Pri tejto myšlienke sa prastarý majster takmer usmial.
Qui-Gonov odchod bol teplý a príjemný, Sila sa zvlnila a zmrštila a vzápätí v mnohých iskričkách vybuchla do okolia. Yoda ešte podobnú vec nezažil a nepredpokladal, že zažije, aj keď...
„Vidím, že Rada má oči všade,“ poznamenal pokojný hlas kdesi za ním.
„Dlho utajené naše zámery a znalosti boli, aj pred tými, ktorí mali pravdu dávno poznať,“ odvetil Yoda bez toho, aby mihol čo i len brvou. Otvoril oči a otočil sa tvárou ku Qui-Gonovi.
Vysoká postava mŕtveho majstra sa nad ním týčila, takmer splývajúc so zeleným pozadím. Yoda ani na chvíľu nepochyboval o svojom zraku. Aj napriek odžitým storočiam videl omnoho lepšie ako ktorýkoľvek iný človek. Vedel, že tu sa stalo niečo z vláštne.
„Už chápem, prečo ste mi nedovolili vziať si Anakina za padawana,“ poznamenala pulzujúca postava a usadila sa k Yodovi.
„Vždy hľadajúci odpovede na otázky, ktoré boli zodpovedané.“ Yoda nikdy neplánoval rozprávať v hádankách, vedel, že Qui-Gon ho pochopí.
„To že je chlapec pristarý, aby sme ho mohli vycvičiť, je len výhovorka. Aj staršie deti sa stali členmi rádu.“
„Hmm. Veľká Sila s ním je. Väčšia než je tvoja. Väčšia než moja by mohla byť. Len jeden človek, by ho mohol vycvičiť.“
Qui-Gon sa zachmúril.
Yoda sa naňho pozrel a duch v jeho očiach videl niečo ako... strach? Nebol to strach. Jediovia ho nepociťovali. Boli to obavy. Obavy z nejasnej budúcnosti.
„Ako späť vrátiť si sa dokázal?“ spýtal sa maličký majster rozvážne. Cítil, že Qui-Gona stále sprevádza Sila, ale jeho stopa bola iná, vzdialenejšia, jemnejšie než pred tým.
„Sila ma prijala a ja som prijal ju. Niečo čo nás odmalička učili. Áno viem, nijaký Jedi sa nevrátil tak ako ja. Povedzme, že mám za sebou špeciálny výcvik u jedného šamana.“ Qui-Gon znovu vstal. Týčil sa nad Yodom ako snáď nikdy pred tým a jeho obrysy sa stávali čoraz nejasnejšími. Pohľad láskavých modrých očí sa upieral na veľmajstra a zračilo sa v nej pochopenie, odhodlanie, smútok a očakávanie. Nerád opúšťal tento hmotný svet, aj keď ako Jedi s tým bol zmierený. Veď Sila mu poskytovala ďaleko viac možností. Jeho jedinou akou takou radosťou bolo to, že stále bude môcť pomáhať tým, ktorí sú jeho srdcu blízki. „Môj čas sa kráti. Vrátim sa. Teraz už viem, prečo Rada rozhodla tak ako rozhodla... Viem aj prečo, sme si boli s Obi-Wanom súdení ako majster a padawan. Cesty Sily sú nevyspytateľné.“
Yoda sa už len pozeral ako sa duch, či skôr odtlačok bývalého majstra pomaly rozplýva ako hmla, ktorú odfukuje chladný vánok. V mysli však cítil nové spojenie, ktoré sa utvorilo, spojenie so Silou a predsa len nie so Silou. Cez toto spojenie začul ešte posledný raz Qui-Gonov hlas: „Budem sprevádzať Obi-Wana na jeho ceste, ktorú bude kráčať s Anakinom. Daj na nich pozor, majster Yoda, lebo vidím, že si to predvídal.“
Yoda prikývol: „Zbohom, priateľu. A predsa len dovidenia.“
S povzdychom vstal. Je tu zopár vecí, ktoré treba zariadiť. Ako prvé si dal predvolať rytierku Jedi Bant Eerin. Obi-Wan ju bude potrebovať na začiatku svojej novej cesty. Ako prechádzal pomedzi tisíce fontán, zacítil ešte poslednýkrát pohyb v Sile. Listy na stromoch sa zachveli a zašumeli.
„Nech nás všetkých Sila sprevádza,“ zamrmlal si.