V roku 1601 sa stala na anglickom vidieku jedna z mnohých nevysvetliteľných udalostí. Miestni pastieri pozorovali, ako letiaca kačica narazila do kmeňa jaseňa. Dokonca bolo aj počuť tupý náraz.
Keď sa pastieri vydali za vidinou jedla bez štipky námahy, čakalo ich jedno veľké prekvapenie. Kačica nikde nebola. Prehľadali celé okolie jaseňa, nič však nenašli.
Strom vošiel do pamäti miestnych obyvateľov ako "kačací jaseň". Dožil sa úctyhodných tristo rokov. Keď ho v 19. storočí skácali a porezali na dosky, čakalo ich ďalšie prekvapenie. V strome totiž vznikla kresba kačicy životnej veľkosti, tak akoby hlavou vletela dnu. Drevo na mieste očí, mozgu a pečene bolo spráchnivené.
Touto a mnohými inými záhadami, ktoré sa v našom svete vyskytujú sa zaoberali mnohí vedci. Vzniklo množstvo názorov a teórií.
Carl Gustav Jung (1875 - 1961) vyslovil teóriu o kolektívnom nevedomí, čo je niečo ako spoločná pamäť ľudstva, ktorá vytvára záhady, napríklad pre potešenie ľudstva.
Brad Steiger (1936) sa domnieval, že existuje akási plastická realita, v ktorej všetko funguje inak ako sme si schopní predstaviť.
Johannes Fiebach prirovnal svet k virtuálnej realite, ktorej dávajú programátori stále dokonalešiu podobu.
Sme teda len postavičky vo vyvíjajúcej sa počítačovej hre, ktorým jej tvorcovia kážu čo a ako? Alebo sme riadení nejakou vyššou mocou, ktorá má pre nás všetko už rozhodnuté? Alebo je všetko relatívne a ovplyvniteľné?