Už tradičnou a veľmi neférovou skutočnosťou je, že sci-fisti z východného Slovenska musia hodiny tráviť v dopravných prostriedkoch, aby sa mohli dopraviť na cony a iné akcie. Preto sa im zvyšok komunity rozhodol splatiť tento dlh tak, že sa pre zmenu cestovalo zo západu na východ. A aby sme mohli byť čo najdlhšie spolu, západniari sa vydali na cestu už v stredu poobede a na miesto určenia (AjkaLand vo Veľkom Šariši) dorazili okolo jedenástej v noci.
Rýchlo sme sa zložili a využili poslednú pol hodinu na to, aby sme oslávili Avengerove narodeniny. Elen napiekla tortu, ktorá nám náramne chutila a spráskali sme ju ako nič. Trávili sme pri tradičných nočných rozhovoroch o živote, vesmíre a tak. Potom sa však akýmsi záhadným spôsobom Teivos zmocnil notebooku a na plátne sa začali diať akési nescifi veci, ktoré zmenili pohľad nevinných scifistov na svet.
Prvé ráno bolo také pomalé ako len rána na súkromných conoch zvyknú byť. Osadenstvo sa pomaly prebúdzalo a uvádzalo svoje mozgové závity do činnosti pri doskových hrách, ktorých Ajka mala neúrekom. Keď už sa zo spacáku vyvliekol aj posledný scifista, zamierili sme obhliadnuť miestne potraviny. Boli také malé, že sme dnu museli ísť po skupinkách, inak by sme obchodík zaplavili. Spokojní so zásobami sme sa vrátili do AjkaLandu a objavili sme čaro veľkého dvora a húpačky.
Hrali sme BANG! a UNO, ku ktorému sme vymýšľali pomocou Krypto-brány nové a nové, tiež čím-ďalej tým horšie pravidlá, kde medzi inými padol aj návrh na slow-mo udieranie rukami, keď padne nula. Už vtedy sa museli susedia čudovať, že prečo sa od Ajkovcov ozýva taký hurónsky smiech. No a keďže sme sa rozhodli, že večer budeme grilovať, na výlet do Prešova (quest za jedlom) sa vydala len hŕstka ľudí, neskôr známa ako Merlin-squad. My ostatní sme si zatiaľ vyhúpavali mozgy z hlavy na úžasnej húpačke a debatili o samých sci-fi záležitostiach. Spoločnosť nám robili Ajkine psy, ktoré sa často dožadovali pozornosti. Jedným z highligtov toho dňa bol pohľad na Radeona ako naháňa Elzu po dvore. Ľutujem len, že som nemala pri sebe foťák, lebo to bol pohľad za milión.
Grilovačka sa nám vydarila (pochvalu majú hlavní kuchári Skalár a Teivos a Jozef ju má za to, že nevypil Skalárovi nervy) a všetci sme sa riadne nabaštili výborného mäsa, čerstvého chleba priamo z pekárne a buchiet, čo upiekla Thurimama. V noci sa zábava presunula dnu, Merlin squad sa zmocnil premietačky a squee-oval nad Arlinom/Merthurom, my ostatní sme sa zdekovali inde a hrali mikádo. Neskôr sme sa vymenili, my sme sa zmocnili premietačky a pozreli sme si asi ten naj-WTF film všetkých čias – Samurai Avenger: The Blind Wolf. Ak máte nejaký pud sebazáchovy, nepozerajte ho. Ušetríte si tým riadny brain damage.
Nasledujúce ráno bolo také isté ako to pred tým, ale tentokrát sme si nezahrievali mozgy, ale telá, lebo pod ruku nám prišiel Twister. Zamotávali sme sa uzlovali ostošesť a vzniklo aj pár skvelých shipovacích fotiek a videí. Všetci sme sa skvelo bavili. Poobede sa Nemerlin squad vybral na obed do Šariš Parku a Merlin squad si čosi uvaril v AjkaLande. Cestou späť sme kúpili špekačky na plánovanú opekačku na Šarišskom hrade. Chvíľu sme sa ešte bavkali u Ajky s ping pongom (hrali sme kolotoč) a potom sme vyrazili na cestu.
Keď sme sa celí umorení a doštípaní od komárov dovliekli hore a spravili pár skupinových fotiek, začalo popŕchať. Išli sme sa skryť do veže a cestou si nás takmer dali kozy na večeru. Po chvíli sa počasie umúdrilo a my sme sa odvážili vystrčiť nos von a založiť ohník. Hneď na to sa však začalo blýskať a hrmieť a to sme sa už veru radšej dekovali dolu z kopca. Nebol by to Torchwood výlet, keby sa to nezlamilo ešte viac. Dážď nás zastihol po pár metroch a než sme zišli dolu, boli sme premočení do nitky, uzimení, ale napriek tomu nás neopúšťala dobrá nálada, spievali sme si a snažili sme sa spomenúť si na básničku Mor ho!.
U Ajky sa každý vysušil ako vedel a padol návrh zahrať si šarády. Nakoniec sme skončili u Kto, kde, s kým, čo robili, ktorého výsledky vždy niekto hral v šarádach a ostatní hádali. Ako vždy, keď sa na vec vrhnú sci-fisti, rodia sa riadne perly a takto sme sa bavili do neskorých hodín. Väčšina ľudí, zmorená nevydareným výletom sa pobrala spať pomerne skoro, avšak ja, Radeon, Avenger a Xatrix (a tušim aj Fitko) sme hájili Sovy do skorého rána flameom o Battlestar Galactice a rozhovore o flame na fóre ohľadom nového vzhľadu SG stránok.
V sobotu sme mali ísť na paintball, ale kvôli počasiu sme sa rozhodli zostať v AjkaLande. Nakoniec sme dobre urobili, pretože by sme opäť zmokli ako myši a väčšina z nás by už nemala čo na seba. Namiesto toho sme drtili všetky možné aj nemožné hry. Veľký úspech zožalo Mestečko Palermo, neskôr premenované na Dedinku Kamelot, ktoré nám vydržalo väčšiu časť poobedia a večera.
Nezjedené špekačky upečené na worthyho padli ešte ten večer, ale väčšina z nás (hlavne kvôli nedostatku teplého oblečenia, ktoré nestihlo uschnúť) nevydržala vonku dlho a zdekovala sa dnu. Tam sme sa zase rozdelili na dve skupinky, jedna hrala Dračí doupě, druhá robila všeličo možné. Ja som sa síce snažila držať sa toho dračáku, ale spánok bol silnejší, preto som za zvukov herného opíjania sa a balenia ženských striedavo zaspávala a zobúdzala sa. Hra sa nakoniec skončila akýmsi epic winom (mám pocit, že Teivosova postava bola v bezvedomí, prebrala sa, bola v bezvedomí, prebrala sa, náhodou našla hlavný artefakt hry a tak nejako na tom všetkom ešte aj zarobila). Do spacákov sme sa zase raz pobrali viac ráno než večer.
Nedeľné ráno bolo najpomalšie a veľmi smutné. Končil sa jeden z najlepších conov a my sme to vedeli. Shareovali sa fotky, premietali sa posledné Arlin vidá, hrali sa posledné gamesy. Chvíľku po poludní sme sa vydali na stanicu, spravili posledné promo fotky, vyobjímali sme sa a s prísľubom nasledujúceho ročníka sme sa pobrali k domovu.