Muži v čiernom

Albert K. Bender, riaditeľ medzinárodného strediska pre lietajúce taniere, bol odhodlaný oznámiť svetu ohromujúce tajomstvo... Kým ho nenavštívili muži v čiernom.

Benderov honosne pomenované stredisko bolo v skutočnosti inštitúciou jedného človeka. Keď bol svet v päťdesiatych rokoch posadnutý lietajúcimi taniermi, preniklo dosť výrazne do všeobecného povedomia. V roku 1953 si už bol Bender istý, že čoskoro bude schopný prezradiť pravdu o tanieroch. A potom jedného júlového dňa, keď sa na chvíľu natiahol, lebo sa ho zmocňoval závrat, uvidel vo svojej spálni tri nezreteľné posatvy mužov v konverzatívnych oblekoch a s klobúkmi, ktoré im čiastočne zatieňovali tváre. Nadviazali s ním telepatické spojenie a potvrdili mu, že skutočne narazil na časť tajomstva, ktoré sa spája s lietajúcimi taniermi., ale nariadili mu, aby o pravde nikomu nič nehovoril. Keď im odprisahal, že ich želanie splní, odhalili mu zvyšok tajomstva. O tejto príhode napísal kniu, ale nikdy neodhalil skutočnosť, ktorú podľa svojich slov poznal.

Bender patrí k mnohým pozorovateľom UFO, ktorých údajne navštívili muži v čiernom. Obyčajne prichádzajú v starších, ale dokonale vyleštených autách. Po tom, čo Robert Richardson uvidel UFO v júli 1967, prišli za ním dvaja muži v čiernom cadillacu z roky 1953. Zapísal si jeho poznávaciu značku, ale keď ju dal preveriť, zistil, že také číslo nikomu nikdy nepridelili. Muži vraj kráčajú ako roboty, pohybujú sa ťarbavo a s bežným vecami zaobchádzajú, akoby ich videli po prvý raz. Vyjadrujú sa nezvyčajným frázami, ktoré pripomínajú podradné filmy. Tváre majú bezvýrazné s miernym zlovestným náznakom.

Sú azda muži v čiernom príslušníci tajnej služby alebo policajti, či dokonca agenti nejakého bizarného medzinárodného sprisahania? Sú to bytosti z iného sveta, ktoré sa preobliekajú za ľudí? Sú to tvory z mäsa a krvi, alebo len obyčajné halucinácie? Tí, čo sa s nimi strelti, hovoria o príhode tak vecne, až to vyzerá, že postavy musia byť viac než len fantáziou. Správy o ich fyzickom vzhľade sa na seba neuveriteľne podobajú. Nech už sú čímkoľvek, akoby pozoruhodne aktuálnym spôsobom symbolizovali náš odveký strach z neznáma.