Festival Fantazie 2010. Pixla frakatá.

V krajine plotov, vianočných stromčekov a mokrých asfaltových ciest leží mesto známe každému poriadnejšiemu príslušníkovi česko-slovenského fandomu (kto ho nepozná do kúta!) – Chotěboř. Už po pätnásty krát sa doň zleteli ľudia zo šíreho sveta (a myslím to doslovne), aby si vychutnali Festival Fantazie. Svoje piate výročie na tomto jedenásťdňovom festivale slávila aj skupina sci-fistov (a iných –istov) zo Slovenska – SFG, známa tiež aj ako Torchwood Sôvä nad Sŕním.

Naša cesta bola taká epická ako len cesta jedenástich sci-fistov môže byť a do Chotěboře sme dorazili v celku a nepoznačení. Spomedzi Torchwoodov sme na mieste boli prví a podarilo sa nám uchytiť si najlepšie miesta v našich dvoch miestnostiach. Prechodili sme krížom krážom staré známe miesta a potom sme sa strategicky usadili pred arénu a čakali sme na príchod ďalších skupín – Prešovčanov, české Torchwoody a iné staré známe lamy, aby sme si spoločne mohli zájsť na prvé festivalové toasty. V rýchlosti sme potom spravili tour de FF pre festivalových nováčikov, zhliadli sme kúštik z programu SeriesConu a zamierili na Vaškove slávnostné otvorenie conu, kde sa nám (shame on us) nepodarilo chytiť si miesta v prvom rade. S pivom v ruke sme v noci zamierili k Veci (tradičné pútnické miesto v Chotěboři, ktoré navštevujú už celé generácie conovníkov), zasadli na chodník či pred triedu a páchali všetko, čo sa v neskorých nočných hodinách na conoch pácha.

Nasledujúci deň sa niesol v duchu prednášok a stolných hier, ktorých aj tento rok bolo v herni dostatok. Veľké ovácie zožalo divadlo Doctor´s Star Trekkin´ z dielne Torchwoodu Sôvä nad Sŕním. Akčnosť a úžasnosť sa miešala s vtipnosťou a fandomovými či klasickými hláškami a popkultúrnymi narážkami a všetko spolu to vytvorilo celok, pri ktorom dostala zabrať každá bránica. V úžasnosti sa pokračovalo do neskorých ranných hodín pod taktovkou Torchwood party, ktorá po trochu rozpačitom začiatku rýchlo narástla do epických rozmerov.

Rána po takýchto akciách síce bývajú dosť drsné, ale v našom prípade sa jednalo skôr o poludnie, preto sme po rýchlych raňajkách zamierili rovno na Battlestar Tardis líniu, ktorej program nesklamal a bol bohatý, ak nie bohatší ako po minulé roky.

Okrem tradičných conových akcií sa v Chotěboři tento rok odohrávalo aj čosi výnimočné. Svet napadol zlý Magister Chaotikus a vyhrážal sa vyvraždením ľudskej populácie a nastolením nadvlády mačiek, pokiaľ nebudú splnené jeho podmienky. Justice League of Czechia pod vedením Benefica a jeho prívržencov preto usporiadala súťaž pre superhrdinov. Zopár odvážnych sa ich (a aj nás) snažilo presvedčiť o tom, prečo by práve oni mali byť tými, na ktorých by sme sa mali spoľahnúť pri záchrane sveta, plnili rôzne úlohy, zachraňovali ľudí, prezentovali sa a čelili svojim strachom, až nakoniec spomedzi nich vzišiel absolútny víťaz, ale ja som ešte stále len pri sobote a k udalostiam utorka sa dostanem neskôr.

Večer sa hral Stargate BANG, hra v ktorej ma neustále zabíjali a zabíjali a zabíjali, až by jeden povedal, že ma to prestane baviť, ale nie. Hrala by som tú hru donekonečna. Hrali sme sa aj na playstationoch a pozerali Pa a Pi, čo sa po minulom FFku stalo tohtoročnou nedodržiavanou tradíciou.

Nedeľa bola dňom úžasnosti a nebojácnosti. Po raňajkovo-obedových toustoch na bare, Draugweninej prednáške a superhrdinskej súťaži sme sa viac menej všetci zhromaždili pred Sokolovňou a čakali na príchod Alka a festivalového hosťa Ricka Worthyho. Zvedavo sme nakúkali do každého auta, až nakoniec sa zjavilo to, ktoré nás zaujímalo, auto s Alkom za volantom. Neviem síce koho sme viac vítali, či Ricka alebo Alka, ale na ulici sa strhol riadny potlesk. A hoci väčšina ľudí sa vyjadrila, že ich Rick nezaujíma, veľa z nich neskôr zamierilo na prvú debatu s ním. My, ako riadne socky, sme zamierili do Panského domu na obed.

Niekedy popoludní sme sa s Elen zúčastnili Supernatural kvízu, čo mala Fay. Bol to riadny zaberák, ale nakoniec som skončila ja tretia a Elen druhá. Sme jednoducho dobré. Pekne načatý večer sme si spestrili partičkou stolných hier, hrou meno, mesto, zviera, vec (postava, film/seriál, hudobná skupina, veci čo si beriem na con) a rewatchom finále piatej série Doctora Who s Ajkou. Neskôr sa na chodbe ešte hrali šarády a štítky (nápoveda: dobre to skáče cez kaluže).

V pondelok síce nebol nijaký extra program a okrem začínajúceho VampConu sa v oficiálnej časti nedialo takmer nič, ale nedá sa povedať, že by sme sa nudili. Spoločne sme zašli na Elendilkinu prednášku o tom, aké je mať doma upírofila a na zvyšok dňa sme sa viac-menej zašili do herne k stolným hrám. Nos sme odtiaľ vystrčili len na moment, aby sme skočili do kina na film Kick-ass.

Utorok taktiež nebol na program nijako zvlášť štedrý a navyše sa riadne ochladilo a začalo pršať. Po superhrdinskej disciplíne sme skočili na obed do Vysočiny a potom na obrázkovú poznávačku seriálov, kde sa nám spoločnými silami podarilo uhádnuť asi polovicu vecí a druhej polovici vymyslieť nejaký adekvátny slovenský názov (Ruky života namiesto House MD, Pubertiačka Mária, Zbierala čučoriedky a podobne). Večer som ešte skočila do kina na Robina Hooda. Asi bolo dobre, že som nečakala veľa, pretože ten film taký rozhodne bol a je mi trochu ľúto, že som kvôli nemu nestihla vyhlásenie superhrdinov a ani nemala možnosť vyskúšať si chodenie po horúcich uhlíkoch.

Ďalší deň sme začali, už takmer klasicky, v herni. Hralo sa všetko čo nám padlo do ruky (BANG, Vysoké napätie, Dračie srdce, Osadníci z Katanu, Fauna, Myši v čokoláde, Time´s up!, poker, Európa, Svet). Poobede som sa s Fitkom akousi náhodou ocitla na šermiarskom workšope. Bola to zábava, Fitko to síce po chvíli vzdal, ale potom sa velenia nad workšopom ujal Neldoret, zjavila sa LiLa, Kubo a Maťo a spoločne sme do seba rezali čo to dalo až do večera.

Po zotmení sa nás celá kopa nazhromaždila v triede a asi po prvý krát si miestnosť číslo 42 nárokovala označenie active. Hrali sme si na gitare, spievali, ja som učila zopár ľudí pár trikov s poikami, viedli sa vodné boje s hračkárskymi pištoľami, debatilo sa o všetkom možnom aj nemožnom. No a ráno (4:00 a.m.) nás poctila veľká zahraničná návšteva, Rick Worthy. Sprievodcu mu totiž robilo pár ľudí z niektorého Torchwoodu, ktorý s ním najprv pili spievali na bare a potom mu išli ukázať ako my na takomto cone žijeme.

V štvrtok ráno sa mi síce stávalo ťažko, ale predsa len som stihla raňajky na Kamelote pod vedením Elendilky. Boli sme tam síce len štyria, ale mali sme rozcvičku a food fight! Celý deň sa niesol v znamení Merlina, Narnie a MoveConu. Okrem toho sme sa stretli s ďalším zahraničným hosťom, Davidom Nyklom, ktorého sme prijali za čestného člena občianskeho združenia SFG a dali mu nejaké darčeky.

Večer sa konal workšop točenia s poikami, na ktorý som úspešne navnadila malú, ale podstatnú časť Sôväťa nad Sŕním, ktorá sa rozhodla založiť SFG fireshow group. Neoceniteľná hláška bola hlavne tá Skalárova, keď sme sa ho snažili naučiť trojitú vlnu: „ja viem kam tú ruku mám dať, ale neviem odkiaľ ju mám zobrať.“ Večer sme absolvovali ďalší výlet k Veci a vodnú bitku na chodbe v škole.

Piatok bol rovnako MerliNarniovsko založený ako predchádzajúci deň. Hrali sme síce aj nejaké hry v herni a na obede Kontakt, ale to všetko prekonal marselov úžasný trojhodinový prednáškový blok a oslava narodenín Freak a Sama, spojená s karaoke a Torchwood terapiou. Určitá skupinka sa časom odtrhla a skončila na chodbe pred triedou s fľašou vodky a Tangom. (Ovoniavame lacnú vodku, všetci: je to ako okena, Maroš a Marián: veď je to celkom v pohode (východniari:o)). Pijeme vodku s Tangom s príchuťou tropical, všetci: to je nechutné, Maroš: mňam. Pijeme vodku s citrónovým Tangom, všetci: tá vodka s tým citrónikom je fajná, Maroš: je to odporné.)

V sobotu sme objavovali čaro hry Rock Band, tradične sme na obede hrali Kontakt (vzišiel z toho Meradeon), sedeli sme pod stromom a kecali, vytvorili sme novú líniu FFka (MorbidCon, aj keď to vôbec nie je sranda) a podaktorí sme sa zúčastnili Večera fantázie, kde bola úžasná UV show, odovzdávanie cien Aeronautilus a minúta ticha. Ešte posledný krát sme zapadli do herne, spáchali posledné promo fotky s TARDIS a usporiadali poslednú chodbovicu.

Nedeľa, ako posledný deň conu, bola smutná. Museli sme sa zbaliť a vypratať z triedy, rozlúčiť sa a nastúpiť do vlaku. Ani sa nečudujem, že mi to ešte teraz chýba, pretože to bola akcia veľmi pozitívna a výnimočná a keby som vedela cestovať v čase, tak sa určite posuniem o ten rôčik dopredu, aby som mohla znovu uzrieť staré známe miesta v Chotěboři.

No a keďže bolo toto FFko conom zmenených prezývok, nedá mi na záver nespomenúť pár highlightov tohto hnutia. Začalo to ešte v autobuse do Chotěboře, keď sme hrali kontakt a niekto dal indíciu, že Radeon na S (Sradeon). Celý con sme ho potom premenovávali na Hladeona, Trapeona, Mrazeona, Zradeona a podobne. Zmenenej prezývky sa dostalo aj ďalším ľuďom – Čmaroš, Šmarján, Čmelen, Matony, Šteko, Myšťík.