Flack sa práve zvalil na svoj gauč po návrate z dvojitej zmeny. Jediné, čo ho momentálne trápilo, bolo zhodiť zo seba kravatu, ktorá ho začínala nemilosrdne škrtiť, osprchovať sa, vziať si z chladničky pivo a zaspať pred televízorom. To by mu však nesmel zazvoniť mobil s Dannym na druhom konci.
„Flack,“ ozval sa otrávene, snažiac sa dať najavo svojmu najlepšiemu kamošovi, že teraz nie je vhodná chvíľa, nech sa jedná o čokoľvek.
„Zdarec, starý. Počúvaj, potrebujem od teba jednu veľkú láskavosť...“
On ho však nenechal dohovoriť. „Nie, nie, nie... Danny, čokoľvek to je - nie.“
„Ale no tak, človeče, veď ani nevieš o čo ide.“
„To je jedno, sám si povedal, že je to veľké. Takže nie.“
„Flack, prosím...“
„No tak dobre, vybaľ to na mňa,“ vzdychol si rezignovane. „Ale dopredu ťa varujem, že odpoveď je stále nie,“ dodal prísnejším tónom a v duchu sa preklínal za to, že Dannymu vždy ustúpi.
„Vieš, dnes máme s Lindsay výročie. No a na poslednú chvíľu sa nám ohlásila pestúnka, že je chorá. Tak som ťa chcel poprosiť, či by si malú nepostrážil ty. Len na tento večer. Prosím.“
Flack pokrútil hlavou. „Nie, Danny. Vážne sorry, ale dnes nie.“
„Ale no tak Don, Aiden je skvelé dieťa, vôbec o nej nebudeš vedieť. Len jej dáš najesť a uložíš spať. To je všetko.“
Flack nevedel, či ho presvedčili Dannyho argumenty, alebo to, že použil jeho krstné meno, ale nakoniec s ťažkým srdcom privolil. „Dobre teda, Danny, ale nezvykaj si, že ti budem robiť pestúnku pravidelne. Len dnes.“
„Ďakujem.“ Bolo počuť ako na druhej strane spadol Dannymu zo srdca obrovský kameň. „Máš to u mňa.“
„To si píš, že hej.“
„Som u teba do pol hodiny.“
„Jasné, jasné,“ zamrmlal Flack. Rezignovane zaklapol telefón a hodil ho na pohovku. Zbohom pokojný večer, pomyslel si, aj keď vedel, že to čo povedal Danny o svojej trojmesačnej dcére, je pravda. Už sa o tom mohol zopárkrát presvedčiť, keď sa večer zastavil U Messerovcov na kus slova. Malá Aiden bola skutočne čarovná.
O dvadsať minút sa skutočne u jeho dverí zjavil vyfintený Danny s taškou plnou detských vecí a malou uloženou v čomsi, čo vyzeralo ako prenosná detská sedačka do auta.
Flack naňho prekvapene zízal. „Si to vôbec ty?“ zmohol sa konečne na slovo.
Danny ho počastoval trochu ukrivdeným pohľadom a pretlačil sa popri ňom do obývačky, ktorú Flack práve ako tak upratal.
Zložil tašku a malú položil na gauč. Aiden trochu zamrnčala a natiahla drobné prstočky k svojmu otcovi. Danny sa zasnívane usmial a dovolil dcére, nech na moment stisne jeho prst v svojej malej dlani.
Flack len z diaľky sledoval túto nemohru medzi dieťaťom a otcom, o ktorom si myslel, že ho dokonale pozná.
Danny sa obrátil naspäť k nemu. „Tu sú jej veci,“ ukázal na tašku. „Má tam nejaké hračky, fľaše plienky a náhradné oblečenie, ak by náhodou bolo treba. Mlieko zohrievaš približne na teplotu tela. Skús si ho kvapnúť na ruku...“
„Aby som spoznal, či nie je príliš horúce, alebo studené. Už som bol pri zopár deťoch, Danny, neboj sa, budeme v pohode,“ dokončil za neho Flack.
„Aj tak, keby niečo, zavolaj mne alebo Lindsay.“
„Jasné,“ pritakal Flack, v duchu si mysliac, že svojim najlepším priateľom by výročie prekazil len ak by na nich mal spadnúť meteorit.
Danny pobozkal Aiden na čelo a priateľským stisnutím ruky sa rozlúčil s Flackom.
Flack za ním zavrel dvere bytu a vrátil sa k dieťaťu, ktoré ho so záujmom pozorovalo. Pripadal si, akoby sa pozeral na Dannyho, hoci tvárou sa malá Aiden podobala skôr na Lindsay. Len tie oči boli Dannyho.
„Tak, zlatko, už je tu s tebou len ujo Flack. Buď pekné dievčatko a tuto pekne spi.“ S týmito slovami sa usadil vedľa nej na pohovku a siahol po ovládači na televízor. Nesústredene prepínal medzi jednotlivými kanálmi a hľadal, čo by si pozrel. Aiden ticho zamrnčala. Flack sa na ňu pozrel a modré oči sa stretli s modrými.
„Dobre teda, žiadna telka. Čo by si chcela robiť, zlatko?“
Aiden mu neodpovedala, ak teda nepokladal za odpoveď to, že sa zamrvila a natiahla k nemu ruky. Flack jej ponúkol svoju ruku tak, ako to videl urobiť Dannyho a malá sa ihneď chytila svojej šance a začala sa mu pohrávať s prstom.
Flack ju nechal, nech sa zabáva. Po chvíli sa pristihol, že sa na ňu škerí ako idiot. Nemohol si pomôcť, spôsob akým si ho malá Aiden omotala okolo svojho malého prstočka, bol okúzľujúci.
Jeho prst ju čoskoro omrzel a tak si do puse strčila svoj palec. Flack od nej nemohol odtrhnúť pohľad. Podľa jeho usúdenia bol cmúľanie si vlastných prstov niečo, čo by malé deti robiť nemali a preto sa rozhodol, že bude najlepšie ak jej palec vymení za dudlík. Chvíľu sa prehraboval v taške plnej dojčenských vecí, ktoré so sebou Danny pritiahol, až nakoniec skadiaľsi vylovil malý modrý cumeľ v tvare kvetiny a strčil jej ho do úst. Aiden sa ho vďačne zmocnila a začala ho žvachľať.
To mu pripomenulo, že si plánoval vziať z chladničky pivo a pizzu, ktorá mu ostala odvčera. Uistil sa, že malá bude v poriadku a rýchlo odbehol do kuchyne.
Keď sa vrátil, fľaša v jednej a škatuľa so zvyškom pizze v druhej ruke, Aiden naňho hodila takmer vyčítavý pohľad. Akoby mu chcela povedať: „Ako si to dovoľuješ, nechať ma tu samu?!“
„Prepáč, zlatko, ale ty už svoje máš. Teraz je rad na ujovi Flackovi, aby sa napapal.“ A s tým sa pustil do jedla.
Aiden ho celý čas pozorovala a keď sa vzdialil odpratať si po sebe neporiadok, nespokojne zamrnčala. Flack nereagoval a tak pridala na intenzite a pustila sa do plaču.
Na to Flack pribehol rýchlejšie ako keby naháňal niektorého kriminálnika a opatrne si ju vzal na ruky. „Ty si mi ale výmyselnica,“ prihovoril sa jej, keď sa trochu upokojila. Aiden sa naňho zaškerila. Flack si ju nadhodil nad hlavu, za čo sa mu dieťa odmenilo veselým smiechom. O chvíľu už obaja pochodovali po izbe, Flack nadhadzujúc Aiden, robiac s ňou lietadielka a vymýšľajúc podobné somariny. Boli by pokračovali aj dlhšie, keby ho po pol hodine dvíhania a chytania šiestich kíl živej váhy už neboleli ruky.
„Stačilo. Ujo Flack potrebuje prestávku.“ Hodil očkom po hodinkách. Pol ôsmej. „Čas na večeru, zlatko.“
Podoprel si Aiden bokom, z tašky vytiahol fľašu s mliekom a s dieťaťom na rukách zamieril do kuchyne. Zohriate mlieko podal malej, ktorá ho vďačne prijala.
„Pozrime sa, vyhladlo ti, že?“ spýtal sa jej, keď sa s ňou znova usadil na pohovke v obývačke.
Vyhladlo. O tom nebolo pochýb. Fľašu vypila až do dna.
Flack jej rýchlo skontroloval plienky a uložil ju spať. O chvíľu sa izbou ozýval už len pokojný dych dieťaťa.
Opatrne, aby ju nevyrušil, si zapol telku a rozvalil sa na pohovke vedľa nej. Objal jeden z podhlavcov, ktoré boli pohodené povedľa a zostal zízať na športový kanál, nevenujúc ani kvapku pozornosti tomu, čo sa dialo na obrazovke. Ani nevedel ako a zaspal tiež.
Z potrebného odpočinku ho však po nejakej dobe prebral pohyb. Aiden sa zobudila a ospalo si pretierala oči, vydávajúc pri tom nespokojné zvuky.
„Pššt, zlatko,“ tíšil ju Flack a pohladil ju po jemnom líčku. Nepomáhalo. Dieťa sa mrvilo čím ďalej tým viac a napokon sa rozplakalo.
„Ale no tak, zlatko, toto mi nerob,“ snažil sa jej prihovárať pokojným hlasom a vzal si ju na ruky. Pozrel na hodinky. Desať. Neexistovalo, aby už bola hladná a rýchlo sa presvedčil, že aj plienky sú v poriadku.
Aiden však neprestávala a Flack po pol hodine pochodovania po byte a natriasania, začal zvažovať, že zavolá Dannymu.
Už držal telefón v ruke a chcel vytočiť jeho číslo, keď mu v hlave skrsol iný nápad. Bolo to celkom logické a aspoň nebude musieť Dannymu a Lindsay pokaziť dnešný večer.
„Bonasera,“ ozvalo sa na druhej strane po pár zazvoneniach.
„Stell? Tu Flack. Máš na dnes večer program?“ snažil sa Flack prekričať plačúcu Aiden.
„Čo sa deje? To je dieťa?“
„Áno, to je Aiden. Sľúbil som Dannymu, že na ňu dnes večer dám pozor, lebo majú s Linds výročie. Takto vyvádza už pol hodiny. Skúsil som všetko, čo ma napadlo, ale nič nezaberá.“
„Vydrž. Do dvadsiatich minút som tam. A zatiaľ skús upokojiť sám seba, deti vycítia, že si nervózny.“
„Vďaka Stell,“ usmial sa roztržito a zavesil.
Keď Stella dorazila k Flackovmu bytu, spoza dverí sa stále ozýval plač. Zazvonila. Vzápätí ju už takmer polomŕtvy Flack s jačiacim dieťaťom v náručí vpustil dnu.
„Ukáž ju sem,“ povedala mu, len čo zo seba zhodila kabát. Flack jej vďačne podal Aiden a usadil sa do kresla. Lakťami sa oprel o kolená a pretrel si unavené oči. Stella si Aiden oprela o rameno a jednou rukou jej podopierala hlavu. Prechádzala sem-tam a čosi si hmkala popod nos. Na malú to však nemalo žiadny účinok.
„Okej, problém bude v niečom inom,“ ozvala sa zrazu. „Čo si jej dával jesť a kedy?“
„Niečo pred ôsmou mala fľašu mlieka.“
„A predpokladám, že pred tým si s ňou vystrájal.“
„No... trochu sme sa pobavili. Ale čo to má s tým spoločné?“
„Nalogala sa vzduchu a teraz ju bolí brucho.“
„Super, Danny ma zabije,“ poznamenal Flack a skryl si hlavu do dlaní. Čudoval sa, že mu ešte z toľkého vreskotu nepraskla. A tiež, že mu ešte susedia neboli vyklopkávať na dvere.
„Hlavu hore, všetko bude dobre. Máš tu nejaký čaj?“
„Myslím, že nejaký tam niekde je.“
„Choď ho, prosím, uvariť,“ poslala ho Stella a pokračovala v upokojovaní Aiden. Zdalo, sa, že jej je už o niečo lepšie, lebo jej nárek zoslabol.
„Môže byť aj čierny?“ zavolal na ňu Flack z kuchyne.
„Iba ak nemáš iný. Nechcem ju nadopovať, aby celú noc nespala.“
„Ešte sa poobzerám.,“ zakričal naspäť a Stella počula ako šramotí v kredenci.
Nakoniec sa mu odkiaľsi podarilo vytiahnuť zaprášenú škatuľku bylinného čaju. Rýchlo nechal zovrieť vodu a kým sa čaj lúhoval, vrátil sa k Stelle a Aiden. „Kde si sa toľko naučila o deťoch?“ spýtal sa zvedavo.
„V sirotinci. Staršie dievčatá často pomáhali pri malých. Bolo to celkom zaujímavé.“
Flack uznanlivo prikývol. „Zachránila si ma. Neviem, čo by som si počal.“
„To je v poriadku,“ usmiala sa naňho a pohladila ho po predlaktí. „Utekaj po ten čaj, nech túto opicu uložím spať ešte dnes.“
„Ochutiť alebo nie?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím. Maximálne kvapku medu a citrónu. Ale radšej nič.“
Než stihla dopovedať, bol Flack v kuchyni a čapoval čaj do dojčenskej fľašky.
„Tu je.“ Podal jej ho, keď sa usadil na gauč a povalila si Aiden na chrbát.
Stella mu ju vzala a ponúkla cumlík dievčatku. To ho ihneď prijalo a začalo pokojne piť teplú tekutinu. V byte sa rozľahlo takmer ohlušujúce ticho.
Aiden vypila takmer celú dávku a Stella si ju vzápätí vzala na rameno. Podoprela jej hlavu a trochu s ňou pochodila, zvedavo sa obzerajúc dookola. Veľa sa tu toho nezmenilo, odvtedy čo tu bola naposledy.
Aiden zívla sa to bol pre ňu signál, aby ju zložila dolu. Zababušila ju do prenosnej postieľky a obaja dospelí potichu, aby ju nevyrušili, sledovali ako zaspáva.
„Wau, Stell, vďaka. Vážne si ma zachránila,“ ďakoval jej znovu Flack a aj on si zívol.
„Niet za čo. Ak ti to nevadí, chvíľu ešte zostanem, keby sa náhodou prebrala.“
„V poriadku. Nedáš si čaj?“ spýtal sa jej s úsmevom, ktorý sa vzápätí zmenil na obrie zívnutie.
„Rada,“ odpovedala a zatlačila ho späť na pohovku. „Ale nebudem riskovať, že cestou sem zaspíš a obaríš sa.“
Flack len prikývol a nechal ju nech prinesie hrnčeky s osviežujúcou tekutinou ona.
„Ťažký deň?“ vytrhla ho zo zamyslenia, podávajú mu čaj.
„Ani nevieš ako,“ odpovedal jej, bojujúc s ďalším zívnutím. Stella sa mu zahľadela do očí. „Don, prespi sa. Ostanem pri Aiden.“
„Nie, Stell, to nie,“ pokrútil hlavou. „Už tak som ťa sem dotiahol uprostred noci, nedovolím, aby si tu kvôli mne ponocovala. Nejako to zvládnem.“
„Flack, pozri,“ začala Stella prísne, „neviem ako ty, ale ja mám zajtra voľno. Takže nemám najmenší problém s ponocovaním.“
Flack sa nervózne zamrvil na mieste. „Mám rannú zmenu,“ priznal sa potichu.
„Tak sa nehádaj. Rada ti pomôžem.“
„Vďaka, Stell, zachránil si ma dnes a zachraňuješ ma aj na zajtrajšok.“
Stella len s úsmevom prikývla. „Na to sú priatelia.“ Pozorne sa mu zahľadela do očí, ktoré jasne vykazovali známky vyčerpania.
Dopili čaj, Stella vzala hrnčeky do kuchyne a poumývala ich. Len čo sa vrátila do obývačky, našla Flacka v akejsi polosediacej polohe rozvaleného na gauči a hlboko spiaceho.
„Dobrú noc, Don,“ zašepkala a prehodila cez neho deku.
Flack nevedel, kedy v noci u neho bol Danny po Aiden, ani kedy odišla Stella. Vedel len, že ráno sa zobudil do prázdneho bytu a jediná známka po jeho včerajších opatrovateľských zážitkoch, bol odkaz od Stelly:
Don,
Danny si vzal Aiden domov. Uvidíme sa neskôr.
Stella