„Zase špatne!“ skríkol Galbatorix na Murtagha, ktorému sa práve nepodarilo jedno ťažké kúzlo. „Horší kúzelník ako si ty snáď nie je nikto! Pobabreš všetko čo sa dá!“
Murtagh mu neoponoval. Nemalo to cenu. Len sa unavene pozviechal zo zeme, kam ho zrazila sila Galbatorixovho kúzla, proti ktorému sa mal brániť. Pripadalo mu nepodstatné, že si rozrezal rameno o ostrý skalný výbežok, veď takýmto zraneniam musel pri Galbatorixovom náročnom tréningu čeliť stále. Každý boží deň nazbieral hromadu nových modrín, škrabancov a aj vážnejších rán, sem tam nejaké to zlomené rebro alebo prst. Galbatorix bol krutý učiteľ a vyžadoval od neho maximálnu pozornosť aj po troch hodinách vysiľujúceho kúzelníckeho výcviku. Často ho dokonca sputnával rôznymi kúzlami a on musel nájsť spôsob ako sa z danej situácie dostať. Väčšinou to boli kúzla tak prefíkané, že mu trvalo aj dva dni, než ich dokázal prelomiť. A potom hneď bez jedla alebo odpočinku musel pokračovať v zadaných úlohách.
Aj Tŕň bol vystavovaný podobnému útlaku zo strany Šruikana. Čierny drak však voči nemu nebol krutý z vlastnej vôle, ale kvôli kúzlu, ktorým si ho Galbatorix opantal a ktoré mu zastrelo myseľ. Život v hlavnom meste Alagaëzie bol deprimujúci a krutý.
Murtagh sa znovu postavil proti kráľovi a sústredil sa na odrazenie jeho kúzla. Galbatorixovi v očiach hrali plamene zvráteného potešenia z toho, že môže trápiť svojho zverenca. Pomyslel na kúzlo a ono mu ako tmavý mrak vystrelilo z dračej značky na dlani.
Murtaghovi sa podarilo ho spomaliť, ale nie celkom zastaviť a on znovu po silnom náraze skončil na studenej dlážke. Galbatorix naňho v hneve poslal ďalšie kúzlo, ktoré doňho narazilo plnou silou. Potom sa zvrtol na opätku a vypochodoval z miestnosti v hrade slúžiacej ako tréningová hala. Dvere sa zatresli a zničený Murtagh vychutnával okamihy samoty. Chladný kameň robil dobre jeho rozboľavenému telu a on upadal do nevedomého spánku.
O chvíľu ho prebral závan horúceho dychu na krku. Otvoril oči a uvidel, že sa nad ním skláňa rubínovo červený drak. Ostro sykol, keď mu rukou, ktorou pohladil Tŕňa po šupinatom nose, preletela bolesť. Úplne zabudol na najnovšie zranenie.
Poď vezmem ťa do izby, prihovoril sa Tŕň svojmu vyčerpanému Jazdcovi a znovu ho štuchol, lebo zaspával. Murtagh sa mu pomaly vydriapal na chrbát.
Ani nevedel ako a ocitli sa v izbe, kde bývali. Miestnosť bola priestranná, aby sa sem vošiel aj drak, ale nebol tu dostatok svetla a zariadenie bolo nanajvýš strohé, pripomínalo skôr kasárne ako niečí trvalý príbytok. Tŕň zložil Murtagha na posteľ a schúlil sa do klbka po jeho boku. Murtagh sa nepokojne zamrvil a upadol do spánku. Celý čas sa ho prenasledovali zlé sny. Bojoval s Eragonom na Horiacich pláňach. Keď ho zrazil k zemi, stal sa z neho Galbatorix a spútal ho svojim kúzlom. Videl ako sa mu k tvári približuje červená čepeľ Zar´rocu a potom z neho zrazu bol malý chlapec a on utekal okolo svojho otca Morzana, ktorému sa v ruke blýskal tmavý hrot meča. Strhol sa. Podobné vidiny ho prenasledovali odvtedy, čo ho zajali Dvojčatá. Útržky z minulosti sa mu v snoch rôzne spájali a poprekrucovali a výsledkom bola vždy ťaživá nočná mora.
Poobzeral sa okolo seba. Prvé ranné lúče sa prebíjali cez maličké okienko jeho izby a osvetľovali Tŕňa, ktorého šupiny vytvárali na stene jagavý odraz.
Tŕň vycítil, že sa jeho spoločník prebral a dvihol hlavu. Ako ti je? spýtal sa so starosťou v hlase.
Ako obvykle, odpovedal Murtagh stroho. V hlave mu trešťalo a on nemal veľmi náladu na rozhovory.
Mal by si si niečo spraviť s tou ranou, poznamenal drak žoviálne.
Netreba, zaceľuje sa. A myslím, že dnes budem potrebovať veľa energie. Galbatorix bol včera nazúrený... Keby tak existovala možnosť ako sa z tadiaľto dostať. Zbaviť sa tohot hnusného miesta.
Som prvý hotový stadiaľto vypadnúť, odpovedal mu Tŕň, ale vieš, že to nejde. Pozná naše skutočné mená, donútil nás prisahať – tým nám zahatal všetky ústupové cesty.
Ja viem. Ale je ťažké len tak sedieť na zadku a počúvať rozkazy niekoho, koho by som najradšej napichol na meč.
Nádej ešte nezomrela. Ak by sa Eragonovi podarilo poraziť Galbatorixa, naše putá by boli spretrhané.
Eragon je hotový nás zabiť, pokiaľ sa mu postavíme do cesty. Náš osud je zrátaný.
Len trochu viery, posmeľoval ho Tŕň. Eragon je tvoj brat a priateľ. Nedokázal by ťa len tak zabiť.
Mať tak tvoj optimizmus, vzdychol si Murtagh a napil sa vody z džbána. Vtom sa na chodbe ozvali kroky a zavrzli dvere. Do izby vstúpil jeden z Galbatorixových slúžnych v čierno – červenej tunike. Bez okolkov podišiel k Murtaghovi a podal mu zvinutý pergamen, zapečatený tmavočerveným voskom s kráľovskou značkou. Murtahg si ho od neho vzal a sluha zase bez slova odišiel.
Tmavovlasý Jazdec prelomil pečať a rozvinul zvitok. Stálo na ňom, že má okamžite dostaviť ku Galbatorixovi. Chytro si opásal Zar´roc a vykročil ku Galbatorixovým komnatám.
Kráľ bol práve s trónnej miestnosti a sedel na strohom kamennom stolci. Okolo neho pobehovali rôzni ľudia. Galbatorix si ich nevšímal.
Murtagh pristúpil bližšie a slabo sa uklonil. Zostal stáť vyrovnaný pod tvrdým pohľadom svojho učiteľa a čakal kedy prehovorí.
Galbatorix sa pohodlnejšie oprel a pohrdlivo preletel Murtagha pohľadom. „Dnes odchádzam do Dras Leony,“ oznámil mu. „Ty zostaneš tu a budeš pokračovať vo svojom výcviku. Prikážem, aby ťa vpustili do mojej súkromnej knižnice a budeš študovať vzácne zvitky a príručky kúzel. Nech ťa však ani nenapadne niečo vyviesť.“
„Áno, majster,“ odvetil Murtagh bez známky citu v hlase. Snažil sa ako vedel, aby pred Galbatorixom utajil, aký je nadšený z toho, že ho zopár dní neuvidí. Cesta do Dras Leony je dlhá a kráľ určite nebude cestovať na Šruikanovi.
„A Tŕňovi odkáž, že jeho výcvik bude pokračovať po mojom návrate.“
„Áno, majster,“ odpovedal mu Murtagh rovnako kamenným hlasom.
„Môžeš ísť,“ kývol naňho rukou Galbatorix a znovu sa začal venovať svojej obľúbenej činnosti – terorizovaniu svojich podriadených.
Murtagh zavrel za sebou dvere do trónnej sály a musel sa veľmi snažiť, aby potlačil radostný výkrik. Včas si však uvedomil nebezpečenstvo toho, že by ho Galbatorix mohol počuť. Rýchlo sa spojil s Tŕňom a zvestoval mu novinky. Obaja boli šťastní, že majú zopár dní na regeneráciu síl a a na vydýchnutie si od náročného tréningu.
Keď sa Murtagh vrátil do svojej komnaty, prvé čo spravil bolo, že odtiahol ťažké závesy, ktoré zakrývali väčšinu okien v hrade a vpustil dnu slnečné svetlo. Galbatorix neznášal slnko a na jeho príkaz smeli byť v hrade odostrené len najmenšie okná.
Murtagh sa pohodlne uvelebil na posteli a pustil sa do meditácie. Zavrel sivé oči a rozprestrel svoju myseľ do širokého okolia. Z povzdialia pozoroval rušný život obyvateľov hlavného mesta Alagaëzie. Bolo príjemné po dlhšom čase znovu cítiť iné pocity ako strach, nenávisť a pohŕdanie. Tam vonku žili ľudia bežným životom so všetkými radosťami i starosťami. Radosť zo života. To bolo to čo mu chýbalo. Odkedy je tu, nenachádza potešenie len v chvíľach strávených s Tŕňom. A tých nebolo mnoho.
Po hodine meditácie zjedol niečo málo zo zásob, ktoré mal a pobral sa do kráľovej knižnice. Chvíľu sa hrabal v zvitkoch a rôzne hrubých zväzkoch kníh, pokým kdesi úplne vzadu za hŕbou všakovakého haraburdia nenašiel jeden spis zapadaný hrubou vrstvou prachu. Akosi podivne ho fascinoval. Pomaly, váhavým krokom prešiel k stolcu, na ktorom horela sviečka a opatrne rozviazal stužku omotanú okolo prastarého pergamenu a pustil sa do jeho štúdia.
Obsahoval opisy nejakých výskumov jedného elfského zaklínača. Mnoho jeho pokusov síce nevyšlo, ale Murtagha zaujala poznámka celkom naspodku. Elf tam písal o nejakom kúzle, ktoré vymyslel. Bol to druh zastieracieho kúzla, ktoré dokáže človeku vymazať spomienky na určité udalosti alebo osoby. Murtaghov mozog pracoval na plné obrátky, zatiaľ čo očami prebehol posledné riadky zápisu. Srdce mu prudko zabúchalo. Ani sa nenazdal ako a našiel cestu von z tejto prekliatej situácie. Ak by sa mu podarilo vymazať Galbatorixove spomienky naňho a na Tŕňa, boli by voľní. A pochyboval, že by niekto zo služobníctva a obyvateľov hradu mal odvahu pripomenúť prchkému kráľovi to, kam sa podel Jazdec a červený drak. Malo to jedinú prekážku. Elf nenapísal či už kúzlo vyskúšal alebo nie. A Murtagh vedel, že je nezodpovedné skúšať kúzla, ktoré nikto nepreveril. Ale za pokus by to stálo. Rýchlo siahol po čistom pergamene, namočil brko do atramentu a vypísal si kúzlo. Potom odložil zvitok tam, kde ho našiel a vrátil sa do svojej izby. Nemohol sa dočkať, kedy to povie Tŕňovi, ktorý sa vybral na lov. Asi po hodine sa vo vstupe do miestnosti ozvali ťažké, šuchotavé kroky a vstúpil červený drak.
No konečne, zaradoval sa Murtagh.
Čo sa deje? spytoval sa Tŕň, ktorý okamžite rozpoznal aký je jeho jazdec rozrušený.
Našiel som to. Našiel som cestu von.
O čom to tu prosím ťa hovoríš? nechápal zmätený Tŕň.
Spôsob ako sa stadiaľto dostať!
Počkaj, počkaj. Pekne po poriadku. Existuje spôsob ako môžeme utiecť?
Áno! Je to tu. Tento malý kúsok pergamenu nás stadiaľto dostane, šermoval Murtagh Tŕňovi pred očami papierom s kúzlom.
A nechcel by si mi vysvetliť ako si k tomu prišiel a čo všetko to bude obnášať?
V Galbatorixovej knižnici som objavil kúzlo, ktoré dokáže vymazávať spomienky. Stačí ho vysloviť a sme voľní.
Ako to, že o ňom Galbatorix nevie? Ak by o ňom vedel, určite by ti nedovolil hrabať sa v jeho zbierke.
Ja neviem. Ten pergamen tam bol poriadne zapatrošený. Možno naň zabudol.
Celé sa mi to nezdá. Je to kúzlo preverené?
To netuším, pripustil Murtagh.
Ale veď skúšať neznáme kúzla je strašne nebezpečné. Môže ťa to zabiť! Zvolal zdesený Tŕň.
No tak, Tŕň. Za skúšku nič nedáš. Ja som ochotný to risknúť. Ale pôjdem do toho len ak budeš súhlasiť.
Dobre teda. Ale budeme potrebovať poriadny plán. Nemôžeme len tak prísť ku Galbatorixovi a očarovať ho. A myslím, že budeme musieť vymazať pamäť aj Šruikanovi.
To by nemal byť veľký problém... A teraz k plánu...
Nechajme to na zajtra, prerušil ho Tŕň a pozrel von oknom. Vonku už bola tma ako v rohu. Ráno múdrejšie večera. Uleží sa nám to v hlave a budeme uvažovať triezvejšie. Obaja sme priveľmi nadšení myšlienkou slobody a mohli by sme v našom pláne spraviť nejakú hlúpu chybu.
Dobre. Ale najradšej by som vypadol už teraz. Budeme voľní, Tŕň, voľní! Vieš si to predstaviť? tešil sa Murtagh.
Tŕň sa nemohol ubrániť smiechu. Takéhoto natešeného Murtagha ešte nevidel.
O chvíľu obaja zaľahli. Murtagh však nespal, ale spomínal. Spomínal na to aké skvelé bolo jeho cestovanie s Eragonom a Zafirou, na všetky tie veci, ktoré zažil pred tým. Vtedy sa cítil slobodný ako vták, ktorý lieta v nedozerných výšinách a nikto ho nedokáže zavrieť do klietky. Ale jeho zavreli. Zavreli a zamkli na tri západy. Jedine Tŕň mu pripomínal to, čím bol kedysi a vnášal málinko svetla do tohto tmavého sveta. Jeho myšlienky sa stočili k momentu, keď sa z vajca vyliahol maličký červený dráčik. Vtedy bol prvý raz, odvtedy čo ho uniesli, šťastný. Vtom ho napadla zaujímavá vec. Chvíľu uvažoval. Áno prečo nie, aspoň niečo môže spraviť pre správnu stranu. Rozhodol sa, že sa na druhý deň o svoj nápad podelí s Tŕňom a spoločne sa rozhodnú, čo spravia. Potom ho začali obchádzať driemoty a on zaspal.
Ráno vyskočil z postele celý natešený. Tŕň ešte pochrapkával v kúte izby na svojom obľúbenom mieste. Murtaghovi dalo dosť práce než sa mu ho podarilo zobudiť. Rýchlo niečo zhltol a hneď sa pustili do plánovania.
Tŕň, myslíš, že by sa mi podarilo Galbatorixa niečím uspať a až potom ho očarovať?
Tak by to bolo určite najlepšie. Ale on si preveruje všetko jedlo aj pitie či v ňom nie je jed.
No práve. Jedine, že by som použil niečo málo známe alebo ťažko zistiteľné.
A nájdeš niečo také?
Myslím, že áno. Napríklad by som mohol zmiešať palinu pravú a drvený koreň asfodelu. Tak by som získal silný odvar spánku. Tieto dve rastliny sú takmer nezistiteľné a ich kombinácia sa nepoužíva, lebo je dosť ťažké túto zmes pripraviť. Obe sa však dajú bežne dostať.
Takže pridáme pár kvapiek do Galbatorixovho vína a potom ho očaruješ.
Áno. Najlepšie na tom všetkom je to, že ťa to neuspí hneď. Takže ak by som mu to dal pri večeri, normálne by len večer zaspal a nebolo by mu nič podozrivé. Do jeho komnát sa dostanem tajnou chodbou.
A čo Šruikan?
Toho sa nám asi ťažko podarí uspať. Budeš musieť nejako odlákať jeho pozornosť alebo ho omráčiť a ja sa k nemu priblížim odzadu.
Ak sa to nepodarí?
Podarí. Stačí ak ho poriadne zamestnáš, aby si ma nevšimol. Obávam sa však toho, či sa od neho kúzlo neodrazí.
Tŕň pokrútil hlavou. Nie, ani draky nie sú odolné voči čarom. Možno voči nejakým slabým, ale tvoje sú silné – si predsa Jazdec.
To mi odľahlo. Z hradu by sme sa mali dostať v noci, keď sa budú meniť stráže. Pôjdeme tou únikovou cestou čo dal Galbatorix postaviť. Je dostatočne veľká aj pre teba.
To by šlo. Takže ostáva pripraviť ten spánkový odvar a počkať, kým sa vráti Galbatorix.
Ešte niečo som chcel s tebou prebrať. Včera večer som nemohol zaspať a dostal som jeden nápad... rýchlo prehodil Murtagh a rozpovedal Tŕňovi dodatok k ich plánu. Tŕňovi sa zdalo nemožné, že ich to nenapadlo hneď. Uznal, že s týmto nápadom sa dá niečo spraviť.
Ubehli tri dni. Murtagh si v zvitkoch vyhľadal návod na prípravu spánkového elixíru a starostlivo ho namiešal. Stačilo sa pomýliť v jednej veci a odvar by mal úplne opačný účinok. Keď nápoj vychladol, Murtagh si ho pozorne nalial so malej fľaštičky a poriadne zazátkovanú si ju schoval do vrecka svojej tuniky.
Zostávalo čakať už len kým sa vráti Galbatorix a ich plán sa mohol rozbehnúť.
Na druhý deň nadišiel deň D. Popoludní sa kráľ vrátil, unavený a nahnevaný zo svojej cesty. Murtagha a Tŕňa si vôbec nevšímal.
Chvíľu pred tým, než Murtagh vstúpil do jedálne na večeru, na ktorej ho Galbatorix prinútil zúčastňovať sa, dával Tŕňovi posledné pokyny: Musíš narobiť poriadny rozruch. Nesmie si všimnúť, že mu niečo nalievam do čaše.
Neboj sa. Vo vytváraní chaosu som majster, uškŕňal sa Tŕň v duchu, ale aj cez tento úsmev vycítil Murtagh jeho miernu nervozitu. Toľko sa toho mohlo pokaziť. Aj on bol riadne nervózny. Nezabudni mi dať signál než začneš, napomenul ešte draka a vstúpil klenutými dverami do miestnosti s dlhým stolom s mnohými stoličkami. Galbatorix už tam bol. Zvrchovaný panovník Alagaëzie už sedel za stolom a tváril sa nanajvýš povýšene. Vyzývavo pozoroval Murtagha ako kráča cez komnatu smerom k svojmu miestu. Murtagh sa pod tým pohľadom cítil akoby bol nahý, akoby Galbatorix nahliadol a uvidel všetky jeho najtajnejšie myšlienky a plány. Včas sa však spamätal a prestal o tom rozmýšľať. Práve o toto totiž Galbatorixovi išlo. Aby ho dostal do úzkych a on sa nevedomky prezradil. V rýchlosti posilnil obranu svojej mysle, ale len natoľko, aby sa cez bariéry dostal Tŕň.
Mlčky sa posadil a čakal či kráľ niečo povie. Ten však nejavil náladu na zdvorilostné rečičky a tak sa obaja v tichosti venovali svojmu jedlu. Vzápätí sa Murtaghovi hlavou rozozvučal Tŕňov hlas. Začíname ródeo, zvolal drak a celý natešený začal robiť chaos na dvore pod jedálenským oknom. Tmavovlasý jazdec siahol do kapsy, kde mal fľaštičku s odvarom a hneď na to sa budova otriasla mohutným revom. Z dvora sa začal ozývať buchot spôsobený Tŕňom, ktorý mašíroval hlava- nehlava cez rôzne prekážky a ostnatým chvostom pri tom mlátil do hradných stien. Vyľakané služobníctvo a najatí paholci kričali o pomoc a snažili sa utiecť pred rozbesneným drakom. Galbatorix vyskočil zo svojej stoličky a napálene prešiel k oknu. Murtagh mu rýchlo cvrkol do čaše s vínom trochu svojho a ponáhľal sa za ním, aby nepadol do podozrenia.
Galbatorix jediným pohľadom zhodnotil situáciu a keď zistil, že výtržnosť spôsobil Tŕň, vyčítavo sa obrátil k Murtaghovi, ktorý sa musel poriadne snažiť, aby sa nerozosmial.
„Okamžite toho draka upokoj! Ako si to predstavuje, spôsobiť takýto chaos počas večere?!“
„Áno, majster,“ odvetil Murtagh so zvláštne tenkým hlasom od toho ako zadržiaval smiech.
Tŕň, prihovoril sa svojmu spoločníkovi, jazda je u konca.
A to ma to akurát začalo baviť, vzdychol si drak a posledný krát buchol chvostom do steny. Podarilo sa ti dať mu svoj zvláštny recept?
Áno, vyšlo to. Mal si vidieť ako ustráchane sa tváril, keď si spustil. Akoby nás napadal miliónová armáda a nie jeden drak.
Baviť sa na tom budeme neskôr. Teraz nás ešte čaká náročnejšia časť plánu.
Máš pravdu. Ale ten obraz si zapamätám navždy. Stretneme sa za hodinu vo východnom krídle pre Šruikanovou sálou. Bodaj by to už bolo za nami.
Áno, ani ja sa neviem dočkať, kedy konečne uvidím niečo iné ako steny tohto mesta.
Mal by si ísť. Lebo ťa Galbatorix stihne potrestať ešte dnes.
Už padám, ukončil Tŕň spojenie a dorazil sa mocnými nohami od dláždenej podlahy a vzniesol sa do vzduchu.
Murtagh v tichosti pretrpel koniec večere a pozorne sledoval Galbatorixa. Ten zatiaľ nejavil žiadne známky toho, že by sa mu chcelo spať. Po chvíli sa kráľ odobral do svojich komnát.
Murtagh sa opatrne prikradol k vchodu do tajnej chodby, ktorými bol popretkávaný celý hrad, aby sa v prípade hroziaceho nebezpečenstva dalo z neho utiecť. Poobzeral sa okolo seba, ale chodba bola prázdna. Zatlačil na otvárací panel a ťažká kamenná doska sa s hrmotom odsunula. Dúfal, že to nikto nezačul. Zo stojana schytil pochodeň a tichým Brisingr ju zapálil. Prešiel otvoreným priechodom a zavrel za sebou dvere. Chodba bola úzka a nízka, ale on vedel, že v iných častiach je dostatočne veľká aj pre draka. Pomaly sa predieral spleťou kľukatých cestičiek, až kým nedorazil do tej časti hradu, kde prebýval Galbatorix.
Vtom sa zarazil. Nevedel či už odvar zaúčinkoval, kráľ ešte mohol byť hore a bolo by krajne nebezpečné zjaviť sa len tak z ničoho nič v jeho izbe. Ako to má však zistiť? Nahliadať ho nemohol, celé sídlo bolo proti tomu chránené. Následne si uvedomil, že do tajných chodieb vedie z niektorých miestností vetrací otvor. Pozorne preskúmal kamennú stenu pred sebou a objavil mrežované zaklápacie okienko. Odtiahol kryt a nahliadol do kráľovsky zariadenej komnaty. Galbatorix ležal rozvalený na obrovskej posteli a tuho spal. Hrudník sa mu rovnomerne dvíhal, ale okrem toho nejavil žiadne iné známky života.
Murtagh nahmatal hrču na kameni a keď ju stlačil, tajné dvere sa otvorili. Vkĺzol dnu a podišiel ku kráľovi. Vo vrecku našiel pergamen s kúzlom a náhlivo ho prečítal. Myslel pri tom na všetko, čo chcel, aby si Galbatorix nepamätal. Z gedwëy ignasia na jeho dlani vyskočil červený plameň a zaryl sa spáčovi do čela. Zároveň Murtagh pocítil, ako mu z tela odchádza veľké množstvo energie. Dúfal, že mu jej zostalo dostatok na to, aby očaroval aj Šruikana. Rozbehol sa a za pár minút bol v svojej izbe. Rýchlo schytil Tŕňove sedlo a do vakov na ňam napchal množstvo zásob, nejaké náhradné oblečenie, zopár prikrývok, svoj luk a tulec so šípmi a ostatné veci, ktoré potreboval. Opásal si Zar´rok a ostatné veci zničil v malom krbe.
Sedlo odniesol k vchodu do únikovej chodby a bezpečne ho skryl do tmavého kúta. Nebál sa, že ho tam niekto objaví, táto časť hradu bola pomerne nevyužívaná. Potom sa pobral do podzemia, kde mal na práci nejaké neodkladné záležitosti. Zbehol dolu schodmi a opatrne sa zakrádal ku kráľovmu trezoru.
Chodba, z ktorej doň viedli dvere bola priamo pred ním. Murtagh zastal na rohu a opatrne do nej nakukol. Boli tam štyri stráže, ale on sa neobával toho, že by si s nimi neporadil. Zamumlalo tri slová a ohraničil tak chodbu zvukotesnou bariérou. Vytasil Zar´rok a vrútil sa dnu. Dvaja zo strážcov boli mŕtvi skôr, než si uvedomili, kto na nich útočí. Ostatní sa chrabro postavili Murtaghovi na odpor, ale nemali žiadnu šancu.
Murtagh si otrel krvou skropený meč o šaty jedného z mŕtvych a vrátil ho na svoje miesto. Obrátil sa k dverám a trochu sa zamračil. Boli poriadne pozamykané. Rad za radom prehľadal vojakov, ale ani jeden z nich u seba kľúče nemal. Z úst sa mu vydral slabý povzdych a on nerád prelomil zámky kúzlami. V tejto chvíli ľutoval každú štipku energie, ktorú minul nadarmo.
Konečne bol dnu. Rozhliadol sa. Ihneď zbadal to kvôli čomu sem prišiel. Koniec koncov bolo to neprehliadnuteľné.
Na vyvýšenom podstavci trónilo zelené dračie vajce.
Murtagh ho v rýchlosti zabalil do kusu plátna, ktoré si priniesol a opatrne si ho vložil do plecniaka. Potom ešte zhrabol zopár mincí a strčil si ich do vrecúška. Tie sa hodia vždy.
Pokladnicu opustil čo najrýchlejšie, nezabudol však zrušiť kúzelnú bariéru, aby Galbatorix nezískal žiadne podozrenie. Upaľoval k Šruikanovej sále, kde na neho už netrpezlivo čakal Tŕň.
Tak čo, podarilo sa? spytoval sa len čo sa Murtagh zjavil.
Áno. Galbatorix spal ako mimino a trezor strážili len štyria muži.
To je dobre, že neboli problémy. Ale ešte toho máme dosť pred sebou.
Si pripravený?
Ako nikdy. Poďme do toho, odpovedal mu Tŕň a vrhol sa do miestnosti, kde prebýval Šruikan.
Čierny drak najprv len zvedavo dvihol hlavu, ale ihneď ako zbadal, že sa na neho rúti červená guľa, zlostne zavrčal a vyskočil na všetky štyri. Tŕň ho hryzol do chvosta a Šruikan sa po ňom zúrivo ohnal krídlami. Bol však omnoho väčší od červeného draka a v uzavretom priestore menej obratnejší. Tŕň čoskoro získal výhodu.
Murtagh ten súboj pozoroval spoza dverí a keď sa jeho drakovi podarilo omráčiť Šruikana, vstúpil dnu a nasmeroval zabúdacie kúzlo. Šruikanovi sa medzi oči zaryl červený plameň. Murtagh sa zatackal, toto čarovanie mu odobralo aj posledné zvyšky energie.
Vratkým krokom sa pobral k Tŕňovi. Chytil sa ho za bok a spoločne išli k miestu, kde si tmavovlasý Jazdec odložil veci. Všetko bolo dokonané, ostávalo už len počkať na výmenu stráží, aby sa dostali k ceste von z hradu. Murtagh osedlal Tŕňa, lebo pochyboval, že by dokázal ťažké sedlo odniesť čo i len meter.
Keď nastal správny čas, prešmykli sa nepozorovane do únikovej chodby. Tunel nebol veľmi vysoký a tak Murtagh musel kráčať popri Tŕňovi. Od únavy sa mu podlamovali kolená, jediné po čom momentálne túžil, bol spánok.
Asi po dvoch hodinách odsunuli tajné dvere v jaskyni na sever od Uru´baenu. Murtagh sa zviezol na zem a vychutnával si svieži vetrík, ktorý prefukoval jaskyňou. Tŕň sa usadil vedľa neho. Mali by sme ísť ďalej. Letieť v noci je bezpečnejšie ako za denného svetla. Toto je husto obývaná oblasť a my nepotrebujeme spôsobiť rozruch.
Máš pravdu. Dnes v noci by sme sa mali dostať čo najďalej od tohto miesta, súhlasil Murtagh a vyškriabal sa Tŕňovi na chrbát. Pocítil ako sa pod ním napäli mohutné dračie svaly a Tŕň vyskočil do vzduchu. Zamával mocnými krídlami a oni stúpali smerom ku hviezdam. Murtagh navrhol, aby išli do Dračích hôr a červený drak zamieril na západ. Murtagh sa poriadne priviazal k sedlu, aby počas letu nespadol a zavrel oči. Sme voľní, Tŕň, voľní. Však je to skvelý pocit? Galbatorix ani Šruikan sa na nás nebudú pamätať a to že zmizlo dračie vajce tiež nezistia, lebo som im vymazal spomienky aj naň. Už nikdy nám nikto nebude nič prikazovať, zívol si a pohodlnejšie sa usalašil na širokom dračom chrbte. Svist vetra ho uspával a on po chvíli nevedel o svete.
Tŕň sa nad spiacim Jazdcom pousmial a ďalej vytrvalo mával krídlami smerom k ich novému životu.